Trenčín/Bratislava
5. októbra (TASR) - Na jeho knihách Za siedmimi divmi sveta, Objavenie
Tróje, Na počiatku bol Sumer či Grécky zázrak vyrástli celé generácie
čitateľov v bývalom Československu. Vojtech Zamarovský patrí dodnes k
najprekladanejším a najvydávanejším slovenským spisovateľom. Od
zakladateľa modernej slovenskej literatúry faktu a prekladateľa uplynie v
sobotu 5. októbra 105 rokov.
Zamarovský mal výrazný talent premeniť kvantum informácií a faktov na
zaujímavý až napínavý príbeh. Napriek tomu o histórii nezískal len
širokú čitateľskú verejnosť, ale aj uznanie odborníkov na dané
historické témy. Prefektúra gréckych Atén mu za celoživotné dielo a
príspevok k šíreniu myšlienok helenizmu v regióne strednej a východnej
Európy udelila titul Veľvyslanec helenizmu za rok 2006.
Vojtech Zamarovský sa narodil 5. októbra 1919 v Trenčíne ako najstarší z
troch súrodencov. Pochádzal z rodiny kominárskeho majstra, podnikateľa a
predsedu Okresného živnostenského spoločenstva v Trenčíne, ktorý
obchodoval s drevom, uhlím, vlastnil pílu či tehelňu. Po maturite na
Reálnom gymnáziu v Trenčíne študoval Zamarovský v rokoch 1938 - 1939 na
Vysokej škole obchodnej v Prahe. Právne vzdelanie nadobudol na
Právnickej fakulte Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského) v
Bratislave. V rokoch 1943 - 1946 a 1948 - 1949 pokračoval v štúdiách na
Vysokej škole obchodnej v Bratislave.
Už počas vysokoškolských štúdií pracoval v Slovenskej národnej banke.
Roky 1945 až 1946 strávil na Povereníctve priemyslu a obchodu v
Bratislave. Od roku 1946 pôsobil na Úrade predsedníctva vlády v Prahe a
od roku 1951 v Štátnom plánovacom úrade, odkiaľ musel z politických
dôvodov odísť. Zamestnal sa následne ako administratívny vydavateľský
pracovník Štátneho nakladateľstva krásnej literatúry a umenia v Prahe.
V roku 1956 sa začal venovať Prekladateľskej a vlastnej spisovateľskej
práci. Knižne debutoval ako 41-ročný v roku 1960 dnes už legendárnou
historicko-cestopisnou knihou z Mezopotámie, Egypta a Grécka Za siedmimi
divmi sveta. O rok neskôr vydal ďalšiu obľúbenú a odborníkmi uznávanú
vedecko-popularizačnú publikáciu Objavenie Tróje.
Na poli literatúry faktu sa definitívne etabloval ako jeden z najlepších
autorov knihou Na počiatku bol Sumer z roku 1966. Encyklopédiou
antickej mytológie Bohovia a hrdinovia antických bájí (1969) a knihami
Dejiny písané Rímom (1971) a Grécky zázrak (1974) sa vrátil k Antike ako
svoje obľúbenej téme.
Monumentálnym stavbám starovekého Egypta venoval dielo Ich veličenstvá
pyramídy (1975). Čitateľsky príťažlivým štýlom zobrazil aj dejiny
antických olympijských hier v knihe Vzkriesenie Olympie (1978). Históriu
starovekého Egypta opäť predstavil v encyklopedicky ladenej knihe
Bohovia a králi starého Egypta (1986).
Okrem Homérových eposov v Objavení Tróje literárne spracoval aj ďalšie
významné staroveké diela. V knihe Gilgameš (1975) prerozprával epos o
Gilgamešovi a v knihe Aeneas (1981) zasa rovnomenný Vergílov epos. V
knihe Sinuhet (1985) priblížil dobrodružstvá Egypťana Sinuheta.
Spolupracoval aj na niekoľkých televíznych dokumentoch o staroveku ako
scenárista a odborný poradca, práca na jednom z nich podnietila vznik
knihy Návrat do staroveku (1992) s podtitulom Po stopách vlastných kníh.
V rokoch 1999 - 2003 vyšlo postupne v rámci súborného diela 13 precízne
zrevidovaných, doplnených a aktualizovaných Zamarovského kníh, z ktorých
vzišiel aj 13-dielny dokumentárny televízny seriál. Vojtech Zamarovský
bol štvornásobný (1962, 1966, 1969, 1974) nositeľ Ceny vydavateľstva
Mladé letá. V roku 1977 mu udelili Cenu Fraňa Kráľa. Je tiež nositeľom
Ceny Egona Ervína Kischa a Ceny ministra kultúry Slovenskej republiky
(2004). Národnú cenu za trvalý prínos do literatúry faktu, ktorú udeľuje
Klub spisovateľov literatúry faktu, dostal v roku 1999. Od roku 2000
nesie cena názov: Cena Vojtecha Zamarovského.
Prezident SR Michal Kováč mu v roku 1996 udelil Rad Ľudovíta Štúra II.
triedy. O desať rokov neskôr mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil
vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam. Vojtech
Zamarovský, čestný občan Trenčína z roku 1994 a priekopník slovenskej
modernej literatúry faktu zomrel 26. júla 2006 v Prahe vo veku
nedožitých 87 rokov.